Bolesť hrudníka | Hodnotenie a liečba

Úvod a epidemiológia
Úvod
Na rozdiel od krčnej a bedrovej chrbtice sa na hrudnej chrbtici vykonáva menej výskumu. Z tohto dôvodu Heneghan a kol. (2016) nazval hrudnú chrbticu "Popoluškou" v oblasti chrbtice.
Klinicky sa bolesť hrudnej chrbtice vyskytuje medzi úrovňami C7-T1 a T12-L1 a často, ale nie výlučne, súvisí s patologickými stavmi, ako sú osteoporóza, osteoartritída, Scheuermannova choroba a ankylozujúca spondylitída(Briggs a kol. 2009).
Zvýšená hrudná kyfóza sa často spája so "zlým" držaním tela. Zároveň sa často predpokladá, že práve zlé držanie tela je príčinou bolesti pacienta. Z tohto dôvodu sme zhrnuli štúdie, ktoré skúmajú súvislosť medzi držaním tela a bolesťou, a v nasledujúcom videu sa zaoberáme ich výsledkami:
Vzhľadom na to všetko existujú určité situácie, v ktorých je držanie tela a biomechanika dôležitejšia:
Epidemiológia
Približne 5 % pacientov odoslaných na ambulancie bolesti trpí bolesťou v oblasti hrudníka (van Kleef a kol. 2010). V dánskej štúdii sa zistila jednoročná prevalencia bolesti hrudníka 13 % u ľudí vo veku 20 až 71 rokov(Leboef-Yde a kol. 2009). Ďalšia štúdia Briggsa a kol. (2009) popisuje celoživotnú prevalenciu bolesti hrudníka v rozmedzí od 3,7 do 77 % s vyššou prevalenciou u mladých dospelých a starších žien. Uvádzajú tiež jednoročnú prevalenciu v rozmedzí 3 - 55 %, pričom vo väčšine profesijných skupín sa medián pohybuje okolo 30 %.
Roquelaure et al. (2014) skúmali mieru výskytu bolesti v hrudníku a zistili, že 5,2 na 100 mužov a 10 na 100 žien trpí novou epizódou bolesti v hrudníku. Zarážajúce bolo aj to, že bolesť hrudnej chrbtice bola často spojená s bolesťou chrbta a krku.
Rizikové faktory pre vznik bolesti v hrudníku z Roquelaure et al. (2014) boli vyšší vek (OR 6,0 pre ≥ 50 rokov), vysoká postava (OR 2,2), časté/trvalé ohýbanie trupu (OR 3,0), nedostatočná doba zotavenia alebo zmena úlohy (OR 2,0) a riadenie vozidiel (OR 2,8). U žien bola bolesť hrudnej chrbtice spojená s vysokou vnímanou fyzickou záťažou (OR 1,9). Prekvapivo, nadváha alebo obezita znižovali riziko (OR 0,5).
Zatiaľ neboli publikované žiadne štúdie o priebehu bolesti hrudnej chrbtice ani o prognostických faktoroch, ktoré by bránili alebo urýchľovali zotavenie.
Diagnóza
Prehliadka
Okrem všeobecných varovných signálov, ako sú rakovina, infekcie, zlomeniny a centrálna neurologická patológia, existujú aj varovné signály, ktoré sú špecifické pre hrudnú oblasť. Okrem toho je dôležitá znalosť špecifických bolestivých syndrómov v hrudnej oblasti, pretože na ďalšiu liečbu môže byť potrebné (neurgentné) odoslanie k všeobecnému lekárovi alebo ortopédovi.
Zlomeniny
V prípade hrudnej oblasti by sa na vylúčenie kompresívnej zlomeniny hrudníka mal použiť test Supine Sign v kombinácii s testom Closed-Fist Percussion.
Odporučená viscerálna bolesť
Syndrómy hrudnej bolesti
U pacientov s bolesťou na hrudníku môže byť príčina bolesti približne v 80 % prípadov benígna, z čoho takmer 50 % tvorí muskuloskeletálna bolesť na hrudníku(Stockendahl a kol. 2010). V nasledujúcom texte uvádzame klinické príznaky najčastejších muskuloskeletálnych príčin bolesti na hrudníku(Winzenberg a kol. 2015):
Okrem otázky na všeobecné a špecifické červené vlajky, ako aj na rôzne dráhy, ktoré môžu spôsobovať bolesť v hrudnej oblasti, by ste mali vždy zhodnotiť, či sú pacientove príznaky ovplyvnené pohybom. Okrem toho môže byť závažný progresívny priebeh ťažkostí pacienta ďalším ukazovateľom závažnej základnej patológie, kvôli ktorej je potrebné odoslanie.
Zdroj nocicepcie
Hrudná chrbtica sa neoficiálne považuje za častý zdroj bolesti prednej hrudnej steny u pacientov, ktorí sa dostavia do všeobecnej ambulancie, hoci nám nie sú známe žiadne údaje o incidencii alebo prevalencii.
Inervácia kostovertebrálnych kĺbov naznačuje, že bolesť týchto kĺbov by mohla byť prenesená do prednej časti hrudníka, ale to nebolo overené. Segmentálne vzorce referovania hrudných interspinóznych väzov a paravertebrálnych svalov (inervovaných zadnými rami miechových nervov) sa skúmali pomocou injekcií hypertonického fyziologického roztoku, ktoré preukázali referovanie do prednej, bočnej a zadnej časti hrudníka a dolných hrudných segmentov referujúcich nižšie na hrudníku(Winzenberg a kol. 2015).
Dreyfuss a kol. (1994) hodnotili vzorce prenosu bolesti hrudných zygapofýzových kĺbov od T3 do T11 v asymptomatickej populácii. Zistili, že evokované referenčné vzorce boli v súlade s významným prekrývaním s väčšinou hrudných oblastí, ktoré zdieľali 3-5 rôznych spoločných referenčných zón. Štúdia poskytuje predbežné dôkazy o tom, že hrudné facetové kĺby môžu byť zdrojom lokálnej, ako aj prenesenej bolesti. Vzorce prenesenej bolesti vyzerali takto:
U všetkých subjektov spôsoboval každý kĺb najintenzívnejšiu oblasť evokovanej bolesti o jeden segment nižšie a mierne laterálne od kĺbu, do ktorého bola injekcia podaná. Bolesť v hrudnej zygapofýze sa netýkala viac ako 2,5 segmentu nižšie od kĺbu, do ktorého bola injekcia podaná, čo je rozdiel oproti krčnej a bedrovej oblasti. Tieto dve oblasti majú bežne difúznejší a širší prenos bolesti. V hrudnej chrbtici nebolo možné priradiť žiadnu referenčnú bolestivú zónu len jednému facetovému kĺbu. Keďže zygapofyzárne kĺby sú inervované mediálnou vetvou dorzálneho ramusu jednostranne, bolesť bola vyvolaná len jednostranne a neprechádzala cez strednú líniu. Predná alebo bočná bolesť hrudnej steny nebola pozorovaná, hoci autori tvrdia, že zóna prenosu bolesti môže byť širšia u symptomatických osôb v porovnaní s asymptomatickými osobami.
Fukuit a kol. (1997) prevzal štúdiu Dreyfussa a kol. (1994) a skúmali modely prenesenej bolesti pre cervikothorakálny spoj od C7-T1 po T2-T3 a T11-T12 u pacientov s bolesťami chrbta. Pridávajú tieto zóny odkazovanej bolesti:
Na rozdiel od zygapofýzových kĺbov sú kostotransverzálne kĺby inervované laterálnou vetvou dorzálneho ramusu. Young a kol. (2009) preto skúmali vzorce referenčnej bolesti kostotransverzálnych kĺbov u asymptomatických dobrovoľníkov. Autori zistili ipsilaterálne pocity bolesti, ktoré zostali lokálne v cieľovom kĺbe. Zdá sa, že len bolesť pri T2 injekciách sa týkala približne 2 segmentov stavcov nad a pod cieľovým kĺbom.
Aj keď mapy referencie bolesti môžu pomôcť priblížiť lokalizáciu nocicepcie, všetci vyššie uvedení autori zdôrazňujú, že vzory referencie bolesti chrbtice sú nedostatočné pri určovaní presného zdroja nocicepcie, pretože sa prekrývajú.
Na preskúmanie segmentu nocicepcie môžete vykonať hodnotenie medzistavcového pohybu v 3D extenzii pre hornú hrudnú chrbticu, aby ste spôsobili kompresiu postihnutých facetových kĺbov:
Strednú a dolnú časť hrudnej chrbtice možno vyšetriť nasledujúcou technikou:
V prípade kostotransverzálnych kĺbov možno na zaťaženie kĺbových puzdier použiť tieto techniky:
Alternatívou je vyvíjanie jednostranného tlaku smerom od zadnej časti tela k prednej (PA tlak) s pacientom v polohe na chrbte.
Ak sa pacientova známa bolesť pri provokačnom testovaní nereprodukuje, zdroj nocicepcie nemusí byť vo fasetových alebo kostotransverzálnych kĺboch vrátane ich kapsulárneho aparátu.
Popri artrogénnej nocicepcii by mal vyšetrujúci zvážiť lokálne faktory nocicepcie, ako sú myofasciálne štruktúry, ktoré môžu byť vyvolané tlakom, natiahnutím a kontrakciou. Vysoká intenzita bolesti, rozsiahla bolesť a dlhšie trvanie bolesti sa opisujú ako všeobecné negatívne prognostické faktory(Artus et al. 2017) pri muskuloskeletálnych ochoreniach by poznatky o zdroji nocicepcie mohli terapeutovi umožniť cielenejšie ovplyvniť pacientovo prežívanie bolesti počas liečby.
Liečba
Hrudná oblasť sa nazýva "Popoluškou" chrbtice z určitého dôvodu: neexistujú spoľahlivé dôkazy v podobe randomizovaných kontrolovaných štúdií o fyzioterapeutických intervenciách u pacientov s bolesťami hrudnej časti chrbtice. To znamená, že náš liečebný prístup bude musieť byť založený výlučne na nálezoch a prognostických faktoroch, ktoré sme zistili počas anamnézy a hodnotenia pacienta.
Heneghan a kol. (2018) preukázali, že osoby, ktoré sedia viac ako 7 hodín denne a ktoré sú fyzicky aktívne menej ako 150 minút týždenne, vykazujú zníženú pohyblivosť hrudníka.
Prehľad Joshiho a kol. (2019) zistil, že zvýšená hrudná kyfóza pozitívne korelovala s prítomnosťou predsunutého držania hlavy. Hoci bola pohyblivosť v hrudnej oblasti u pacientov s bolesťami krku znížená, držanie tela nebolo jednotne spojené s bolesťami krku a postihnutím.
Hoci teda držanie tela nemusí súvisieť s bolesťou, literatúra ukazuje, že:
- Môže súvisieť s psychologickými problémami, ako je depresia a chronická únava(Wilkes et al. 2017) a duševné zdravie je vo všeobecnosti negatívnym prognostickým faktorom pre zotavenie pri mnohých muskuloskeletálnych ochoreniach.
- Zvýšená kyfóza obmedzuje pohyblivosť nad hlavou(Barrett a kol. 2016), a preto môže obmedziť schopnosť pacienta vykonávať niektoré športy efektívne.
V nasledujúcom texte vám ukážeme kombináciu mobilizačných a posilňovacích prístupov, ktoré môžete uplatniť v praxi:
Mobilizácia hrudníka
Aiken a kol. (2013) prezentujú kazuistiku o mobilizačných intervenciách u pacienta s chronickou bolesťou v hrudnej oblasti. Použili rôzne mobilizačné techniky, ktoré poskytujú predbežnú podporu pre manuálnu terapiu pri chronickej bolesti hrudníka. V nasledujúcom texte vám ukážeme rôzne techniky MT a samomobilizácie hornej, strednej a dolnej hrudnej chrbtice vrátane kostotransverzálnych a kostovertebrálnych kĺbov. Podobne ako v oblasti krku, aj techniky hodnotenia PIVM sa môžu použiť ako liečebné techniky. Pri liečbe používajte Maitlandove stupne mobilizácie I-IV podľa cieľa a reaktivity pacienta.
Mobilizácia rebier
Posilňovanie hrudníka
Pagé a kol. (2018) porovnávali stuhnutosť u pacientov s bolesťou hrudníka so zdravou skupinou. Autori prekvapivo zistili, že u účastníkov s bolesťou v hrudnej oblasti sa v porovnaní so zdravou skupinou znížila globálna a terminálna stuhnutosť chrbtice. Intenzita bolesti významne a "mierne" korelovala s koeficientmi tuhosti chrbtice len na jednej úrovni chrbtice. Podrobnejšie sa tomu budeme venovať v kapitole o bedrovej chrbtici, ale môže sa stať, že bolesť automaticky nevedie k zvýšeniu svalovej aktivity a stuhnutosti. Každopádne, zatiaľ čo prístupy mobilizácie chrbtice môžu znížiť bolesť prostredníctvom neurofyziologických mechanizmov, u niektorých pacientov môže byť potrebné pokúsiť sa zvýšiť tuhosť. To sa dá dosiahnuť posilňovacími cvičeniami. Príklad rôznych cvičení nájdete tu:
Odkazy
Goodman CC, Snyder TE. Diferenciálna diagnostika vo fyzikálnej terapii. WB Saunders company; 2000. (Priame prepojenie nie je k dispozícii)
Akreditované online kurzy fyzioterapie
- Vytvorené odborníkmi zo spoločnosti Physiotutors
- Najlepšia cena za CEU/CPD body
- Akreditácia v Holandsku, Belgicku, Nemecku, USA, Veľkej Británii a Austrálii
- Učte sa kdekoľvek, kedykoľvek a vlastným tempom!