Syndróm iliotibiálneho pásu | Diagnostika a liečba pre lekárov

Úvod

V literatúre sa stretávame s rôznymi definíciami syndrómu iliotibiálneho pásu (ITBS), ktorý sa niekedy označuje ako syndróm trenia iliotibiálneho pásu, bežecké kolenoalebo syndróm tractus iliotibialis (TITS). Ide o najčastejšie bežecké zranenie laterálnej strany kolena(Ellis et al. 2007) a druhý najčastejší syndróm nadmerného zaťaženia kolenného kĺbu po patelofemorálnom bolestivom syndróme(Aderem et al. 2015).

Existuje rozsiahly výskum etiológie ITBS, ale nie je možné poskytnúť jednotnú definíciu základného patologického mechanizmu poškodenia. Najnovším vysvetlením je kombinácia impingmentu distálneho iliotibiálneho traktu na laterálnom femorálnom epikondyle počas opakovanej flexie - konkrétne pri približne 30° flexii kolena. Okrem toho kompresia vysoko inervovaného tukového vankúšika prispieva k nocicepcii(Baker et al. 2016, Taunton et al. 2002, Fredericson et al. 2000, van der Worp et al. 2012, Farrel et al. 2003, Ellis et al. 2007, Fairclough et al. 2006, Fairclough et al. 2007).

Otázkou zostáva, prečo k podráždeniu vôbec dochádza. Niekoľko štúdií skúmalo úlohu vnútorných rizikových faktorov, ako je sila gluteálnych svalov a sila extenzorov/flexorov kolena, ako aj vonkajších faktorov, ako sú špecifické aspekty tréningu(van der Worp a kol. 2012).
Aderem et al (2015) uvádzajú modifikovateľné a nemodifikovateľné faktory, pričom predtým uvedené faktory sú modifikovateľné a vlastnosti, ako je anatomický rozdiel dĺžky nohy alebo výraznejší laterálny femorálny epikondyl, sú nemodifikovateľné.

Epidemiológia

ITBS sa zriedkavo vyskytuje u sedavých ľudí a najčastejšie sa vyskytuje u fyzicky aktívnych osôb. Výskyt a prevalencia zranení súvisiacich s behom (RRI), ktoré sa vyskytnú počas pretekov alebo tréningu, sa pohybuje medzi 25 % a 65 %, z čoho sa odhaduje, že ITBS tvorí 5 - 14 % prípadov. Podrobné a presné podávanie správ o incidencii je zložité, pretože mnohé štúdie neuvádzajú len výskyt ITBS a charakteristiky tejto skupiny, ale uvádzajú výskyt všetkých poranení kolena(van der Worp et al, 2012).

VYROVNAJTE SI DIFERENCIÁLNU DIAGNÓZU PRI BOLESTIACH BEDROVÉHO KĹBU SÚVISIACICH S BEHOM - ZADARMO!

• • Názov*
• • E-mail*

Δ

Klinický obraz a vyšetrenie

V počiatočnej fáze ITBS pacienti zvyčajne uvádzajú ostrú pálčivú bolesť bočného kolena počas behu, ktorá sa dostaví po prekonaní určitej vzdialenosti alebo času. Symptómy sa prejavujú najmä počas úderu pätou a včasnej flexie (20-30°), ktorá sa po ukončení aktivity zníži alebo vymizne(Orchard et al. 1996, Fredericson a kol. 2000).
Naopak, tieto príznaky sa objavia, keď sa jedinec opäť zapojí do behu.

Ak sa ITBS nerieši a pretrváva dlhšie obdobie, je pravdepodobné, že príznaky sa zvýšia do takej miery, že ani ukončenie činnosti nepovedie k odstráneniu príznakov. Pacient potom môže pociťovať známu bolesť aj pri bežných činnostiach, ako je chôdza, výstup po schodoch alebo dlhodobé sedenie s ohnutým kolenom(Fredericson a kol. 2000).

Lindenbergova klasifikácia rozdeľuje ITBS do 4 kategórií:

1. Nástup bolesti po behu, bez obmedzenia vzdialenosti a rýchlosti
2. Nástup bolesti počas behu, bez obmedzenia vzdialenosti a rýchlosti
3. Nástup bolesti počas behu, obmedzenie vzdialenosti alebo rýchlosti
4. Bolesť zakazuje beh

Fyzikálne vyšetrenie

Vaša anamnéza by vám mala poskytnúť väčšinu potrebných informácií na vytvorenie hypotézy ITBS (príznaky, provokujúce momenty, miesto, začiatok atď.). Počas vyšetrenia môžete posúdiť opuch okolo laterálneho femorálneho epikondylu a citlivosť pri palpácii iliotibiálneho traktu 2-3 cm proximálne od laterálnej línie kĺbu. Statické a dynamické pozorovanie dolnej končatiny môže pomôcť pri identifikácii modifikovateľných rizikových faktorov, ako sú nedostatky sily gluteálnych alebo kvadricepsových svalov. Jednoduchým hodnotením, ktoré môžete použiť, je drep na jednej nohe a sledovanie kvality pohybu (torzia stehna, torzia holennej kosti, valgus/varus, kompenzačný pohyb chodidla), pretože tie môžu mať za následok zvýšenú vnútornú rotáciu alebo adduktorové momenty v prípade slabých abduktorov bedrového kĺbu/externých rotátorov. Hodnotenie behu na bežiacom páse môže pomôcť pri identifikácii krížovej chôdze alebo neobvykle veľkých krokov, ktoré zvyšujú záťaž na iliotibiálny pás.

Okrem toho sú osobitne pre ITBS opísané dva špeciálne testy:

Druhým bežným testom je Renneov test:

Liečba

Skôr než si povieme, čo môžete robiť pri rehabilitácii ITBS, pozrime sa najprv na to, čo by ste nemali robiť: Keďže ITB sa nemôže predĺžiť, naťahovanie nie je užitočnou liečbou. Nie je to ani valcovanie penou, ktoré - na rozdiel od všeobecného presvedčenia - neuvoľňuje ani nerozbíja zrasty. Vzhľadom na to, že ITBS je pravdepodobne kompresné zranenie, tieto 2 liečby by mohli situáciu ešte zhoršiť.

Čo by sme teda mali robiť namiesto toho? Pokiaľ ide o rehabilitáciu bežcov, musíme sa zamerať na nasledujúce 3 hlavné zložky, ktoré navrhli Willy & Meira (2016). Sú to:

1. Špičkové zaťaženie, ktoré sa bude riešiť ťažkým pomalým odporovým tréningom
2. ukladanie a uvoľňovanie energie, ktoré budeme trénovať pomocou plyometrických cvičení a
3. Kumulatívna záťaž sa bude riešiť postupným návratom k behu vrátane bežeckej rekvalifikácie.

Náš kolega Tom Goom navrhol nasledujúcich 5 fáz postupu rehabilitácie ITB u bežcov, ktoré zahŕňajú aj 3 hlavné zložky rehabilitácie:

Fáza 1 - Fáza dominantnej bolesti: Zníženie podráždenosti (bez straty kapacity)

Ako zistíte, že je váš pacient v štádiu 1? Ide o pacientov, ktorí často úplne prestali behať a ktorí pociťujú bolesť pri schádzaní zo schodov a pri rýchlej chôdzi.

V tejto fáze by mal pacient obmedziť nadmerné preťažovanie činnosťami, ktoré ďalej provokujú ITB. Zároveň nechceme úplne zastaviť aktivity a udržať ich celkovú úroveň aktivity čo najvyššiu.

Konkrétne by mal pacient prestať behať - najmä po chodníku alebo z kopca - ale prejsť na rýchlu chôdzu na bežeckom páse so sklonom približne 8 až 10 stupňov. Ak ani to nie je možné, pacient by mal preskúmať, či je bezbolestnou alternatívou bicyklovanie s nízkym sedlom alebo plávanie.

Nasledujúce cviky predstavujú možnosti s nízkou záťažou, ktoré sa zameriavajú na posilnenie abduktorov a extenzorov bedrového kĺbu:

1. Mušle
2. Abdukcia v polohe na boku
3. Cvičenie Thomas / Cvičenie ITB Excursion: 10x10s drží

Fáza 2 - Fáza dominantného zaťaženia

Do fázy dominantnej záťaže sa vstupuje hneď, ako je pacient schopný bezbolestne zostúpiť zo schodov.

Fáza 2: Školenie HSR na riešenie špičkových zaťažení v prevádzke

Potom sa dostanú do druhej fázy, ktorá sa zameriava najmä na ťažký, pomalý tréning s odporom. Pokračuje sa v chôdzi do kopca, pričom sa ďalej pokračuje v cvičení z prvej fázy:

1. Abdukcia v ľahu na boku 🡪 Bočné dosky
2. Thomasove cvičenie 🡪 Mostíky na jednej nohe
3. Požiarne hydranty
4. Rozdelené drepy (tréningová noha je vlečná noha, preneste čo najväčšiu váhu na zadnú nohu)
5. Bočné výpady proti odporovej páske

3 série po 10-12 opakovaní prešli na 4 série po 6-8 opakovaní so zvýšeným odporom/váhou a takmer svalovým zlyhaním pri poslednom opakovaní. Tieto ťažké a pomalé odporové cvičenia by sa mali vykonávať 3-krát týždenne, kým sa v 5. fáze nedosiahne návrat k behu. To isté platí aj pre chôdzu na bežeckom páse do kopca, ktorú možno ukončiť hneď, ako sa obnoví beh.

Fáza 3: Plyometria zameraná na ukladanie a uvoľňovanie energie počas behu

Pri rehabilitácii pacienta s ITBS je dôležité uvedomiť si, že ITB funguje podobne ako šľacha, a to tak, že počas behu ukladá a uvoľňuje energiu, ako sa uvádza v štúdii Enga a kol. (2015). Z tohto dôvodu budeme musieť trénovať funkciu ITB, aby zvládla činnosti spojené s ukladaním a uvoľňovaním energie bez kumulatívnej záťaže, ktorú získavame pri behu. Skutočnosť, že ITB funguje ako šľacha, by nás tiež mala viesť k zamysleniu, prečo sa mnohé prístupy snažia znížiť jeho tuhosť a predĺžiť ho. O šľachách vieme, že musia byť tuhé, aby boli účinné ako pružina, a ich predĺženie - ako napríklad pri pretrhnutí Achillovej šľachy - ich robí neúčinnými. Potvrdzuje to štúdia Friedeho a kol. (2020) ukázali, že fyzioterapia zlepšila výsledky u pacientov s ITBS a v skutočnosti zvýšila tuhosť ITB o 14 %. Príklady plyometrických cvičení od jednoduchých po pokročilejšie:

Plyometria pre začiatočníkov

1. Mini drepové skoky
2. Obrátený výpad + hop
3. Bočné korčuliari (s pásmi alebo krokom)
4. Tempo beh s gumičkami

Plyometria pre pokročilých

1. Rozdelené skoky
2. Skok z drepu na pristátie na jednej nohe
3. Skákanie na jednej nohe dopredu a dozadu

Fáza 3 sa používa ako pomerne krátky (~1 týždeň) mostík z fázy 2 do fázy 4

Fáza 4: Návrat k rovnému behu + rekvalifikácia chôdze

Hneď ako sa vstúpi do 4. fázy, plyometrické cvičenia sa postupne ukončia v druhom alebo treťom týždni.

Beh by sa mal znovu zaviesť odstupňovaným spôsobom. Ak chcete získať konkrétny plán, ako sa naučiť behať, stiahnite si bezplatne náš bežecký plán "Z gauča na 5 km". Toto pdf je jedným z mnohých užitočných dokumentov z nášho online kurzu bežeckej rehabilitácie.

Dobrým nápadom je postupne znižovať uhol sklonu bežeckého pásu z 8-10 stupňov na 5 stupňov, kým bežec nebude schopný bežať po rovnom teréne alebo vonku. Existuje niekoľko biomechanických faktorov, na ktoré sa možno zamerať pomocou tréningu zrkadiel. Uvedomte si, že úpravy chôdze by mali byť špecifické pre bežca pred vami a neplatia pre každý prípad:

• Zväčšená šírka kroku: Zatiaľ čo krížová chôdza zvyčajne viac zaťažuje ITB, beh so širšou chôdzou znižuje kompresiu. Môžete to trénovať tak, že budete pacientovi dávať pokyny ako "Neprechádzaj cez čiaru" po tom, čo ste nakreslili čiaru kriedou v strede bežeckého pásu.
• Zväčšite kolenné okno: To znamená, že pri analýze ich bežeckého vzoru zo zadného pohľadu je medzi kolenami priestor. Návodom na dosiahnutie väčšieho kolenného okna by mohlo byť, že pacientovi poviete: "Nedovoľte, aby sa vaše kolená bozkávali", alebo by ste mohli na vonkajšiu stranu oboch kolien nalepiť pásku a povedať pacientovi, aby "tlačil značky od seba".
• Ak má pacient pokles panvy, nazývaný aj Trendelenburgovo znamenie, môžete mu na bedrový hrebeň umiestniť značky a upozorniť ho, aby "udržiaval značky vo vodorovnej polohe".
• Zvýšte kadenciu: Zvýšte kadenciu približne o 5 - 10 %, čo sa dá dosiahnuť napríklad metronomom, a znížte tak vrcholové zaťaženie kolena, ako aj vrcholovú addukciu bedrového kĺbu.

Bežecký rekvalifikácia je obzvlášť dôležitá, pretože štúdia Willyho a kol. (2012) ukázali, že posilňovanie hýždí mení bežeckú mechaniku. V tej istej štúdii potvrdili, že zrkadlový nácvik chôdze je na druhej strane účinný pri zlepšovaní bežeckej mechaniky.

Fáza 5: Návrat k behu z kopca a trailovému behu

V poslednej fáze 5 by mal bežec postupne zvyšovať objem behu. Trailový beh a beh z kopca sa môžu postupne pridávať v jednotlivých dňoch, než sa spoja do jedného tréningu.

Dobre, takže najprv krátky výkrik bežeckým expertom Richovi Willymu, Tomovi Goomovi a Benoyovi Mathewovi za cenné podnety pre tento príspevok.

Chcete sa dozvedieť viac o syndróme iliotibiálneho pásu? Potom si pozrite nasledujúce zdroje:

• Syndróm iliotibiálneho pásu - fakty alebo výmysly?
• Online športová konferencia 2022
• Foam Rolling - zmysel a nezmysel
• Beh na polmaratón s bolesťou ITB
• Webinár o úspešnom návrate do prevádzky

Odkazy

Aderem, Jodi a Quinette A. Louw. "Biomechanické rizikové faktory spojené so syndrómom iliotibiálneho pásu u bežcov: systematický prehľad." BMC musculoskeletal disorders 16.1 (2015): 356.

Baker, Robert L. a Michael Fredericson. "Syndróm iliotibiálneho pásu u bežcov: biomechanické dôsledky a cvičebné intervencie." Physical Medicine and Rehabilitation Clinics27.1 (2016): 53-77.

Ellis, Richard, Wayne Hing a Duncan Reid. "Syndróm trenia iliotibiálneho pásu - systematický prehľad." Manuálna terapia 12.3 (2007): 200-208.

Farrell, Kevin C., Kim D. Reisinger a Mark D. Tillman. "Sila a opakovanie pri cyklistike: možné dôsledky pre syndróm trenia iliotibiálneho pásu." Koleno 10.1 (2003): 103-109.

Fairclough, John a kol. "Funkčná anatómia iliotibiálneho pásu počas flexie a extenzie kolena: dôsledky pre pochopenie syndrómu iliotibiálneho pásu." Journal of Anatomy208.3 (2006): 309-316.

Fairclough, John a kol. "Je syndróm iliotibiálneho pásu skutočne syndróm trenia?" Journal of Science and Medicine in Sport10.2 (2007): 74-76.

Fredericson, Michael, Marc Guillet a Len Debenedictis. "Rýchle riešenia syndrómu iliotibiálneho pásu." The Physician and sportsmedicine 28.2 (2000): 52-68.

Friede, M. C., Klauser, A., Fink, C., & Csapo, R. (2020). Stuhnutosť iliotibiálneho pásu a pridružených svalov pri bežeckom kolene: Hodnotenie účinkov fyzioterapie pomocou ultrazvukovej elastografie šmykových vĺn. Physical Therapy in Sport, 45, 126-134.

Orchard, John W., et al. "Biomechanika syndrómu trenia iliotibiálneho pásu u bežcov." The American journal of sports medicine 24.3 (1996): 375-379.

Taunton, Jack E. a kol. "Retrospektívna analýza prípadov a kontrol zranení pri behu v roku 2002." British journal of sports medicine36.2 (2002): 95-101.

Van der Worp, Maarten P., et al. "Syndróm iliotibiálneho pásu u bežcov." Športová medicína 42.11 (2012): 969-992.

Willett GM, Keim SA, Shostrom VK, Lomneth CS. Anatomické vyšetrenie Oberovho testu. Am.J.Sports Med. 2016;44(3):696-701.er Test

Willy, R. W., Scholz, J. P., & Davis, I. S. (2012). Zrkadlový tréning chôdze pri liečbe patelofemorálnej bolesti u bežkýň. Klinická biomechanika, 27(10), 1045-1051.

Willy, R. W., & Meira, E. P. (2016). Súčasné koncepcie biomechanických zásahov pri bolesti bedrového kĺbu. International Journal of Sports Physical Therapy, 11(6), 877.

Ilustrácia prevzatá z: http: //www.bodyheal.com.au/blog/iliotibial-band-syndrome-symptoms-causes-treatment